Expedícia srdca 2014

Autor: Nicolas Alvarez | 5.7.2014 o 13:00 | Karma článku: 4,41 | Prečítané:  319x

„Od hmoty srdca k srdcu hmoty,“ tak znelo motto projektu. Cieľom programu Comenius je prehĺbiť vedomosti študentov a dať im možnosť spoznať život, školský systém a kultúru európskych krajín. Do programu Odyssey 2012-2014 sa zapojila stovka študentov z krajín Európskej únie a to z Belgicka, Francúzska, Nemecka, Švédska a Slovenska. Sme veľmi radi, že práve my, osemnásti študenti Gymnázia Jána Adama v Prešove v sprievode s PhDr. Karin Pončákovou a PeadDr. Ivetou Štefančínovou, PhD., sme sa mohli zúčastniť tejto neopakovateľnej cesty.

„Od hmoty srdca k srdcu hmoty,“ tak znelo motto projektu. Cieľom programu Comenius je prehĺbiť vedomosti študentov a dať im možnosť spoznať život, školský systém a kultúru európskych krajín. Do programu Odyssey 2012-2014 sa zapojila stovka študentov z krajín Európskej únie a to z Belgicka, Francúzska, Nemecka, Švédska a Slovenska. Sme veľmi radi, že práve my, osemnásti študenti Gymnázia Jána Adama v Prešove v sprievode s PhDr. Karin Pončákovou a PeadDr. Ivetou Štefančínovou, PhD., sme sa mohli zúčastniť tejto neopakovateľnej cesty.

Odysea sa začala v sobotu ráno. Zvedaví a plní očakávaní sme vyrazili do Budapešti, odkiaľ nám to letelo priamo do Bruselu. Belgicko na nás ihneď zapôsobilo ako rovinná krajina prudko zelenej trávy a tehlových domov.  Po prechádzke hlavným mestom sme takmer nestihli vlak do Brugge, kde na nás už čakali naši belgickí kolegovia. Hneď po uvítaní sme sa vybrali do centra, kde sme ochutnali typické miestne jedlo – hranolky. Prvú noc sme strávili v hostiteľských rodinách a ráno sme zamierili na pláž. Voda bola síce ľadová, no niektorí odvážlivci jej neodolali.  Celé doobedie sme strávili zbieraním mušlí, zahrabávaním si nôh po členky do piesku, robením si selfies a hraním baseballu, futbalu a iných hier. S „belgičákmi“ bola sranda, boli veľmi priateľskí a dobre sa o nás postarali.

Oficiálny program sa začal až poobede v Sint-Lodewijkscollege (ich stredná škola). Hala, v ktorej nás privítali, rovnako ako auditórium, v ktorom bol program otvorený, na nás svojím moderným vzhľadom urobila veľký dojem. Prekvapilo nás aj vystúpenie školskej kapely, v ktorej na klávesy hral jeden z belgických profesorov. Počas celej Odysei museli všetci zúčastnení študenti odprezentovať odbornú tému, na ktorej v rámci projektu pracovali. Prezentácie sa týkali biológie a fyziky – konkrétne ľudského srdca a kozmického žiarenia.

Po noci strávenej v hosteli pre mládež sme pokračovali v našej ceste po Európe ďalšou zastávkou, ktorou bola nemocnica OLV v meste Aalst. Mali sme jedinečnú možnosť zúčastniť sa, či už naživo alebo cez videokonferenciu, dvoch operácií srdca. Našťastie, oba zákroky dopadli úspešne. Zaujímavé bolo, že v každej z inštitúcií, ktorú sme navštívili, sme našli aspoň jedného Slováka. V OLV sme sa stretli s doktorom Jozefom Bartunkom, s ktorým sme tiež prehodili zopár slov. Návšteva nemocnice je málokedy pozitívnym zážitkom, no môžeme povedať, že Aalst bol jednou z výnimiek. Nakoniec nás po dlhých bielych chodbách zaviedli až do útrob budovy a ukázali nám veľkú hyperbarickú komoru, o ktorej mali niektorí z nás prezentáciu.

Po dlhom dni bolo načase rozlúčiť sa s Belgickom a presunúť sa do nemeckého mesta Aachen. Večer nám zostal čas aj na nevedeckú zábavu a rozhodli sme sa zahrať si bowling. Hneď vedľa našej dráhy si živú atmosféru užívali profesori z piatich krajín.

Samozrejme, že sme toho počas celého výletu veľa nenaspali, no stále nám zostalo dosť energie na hru, ktorú si pre nás učitelia pripravili na ďalší deň. Išlo o to, aby sme počas cesty autobusom po Nemecku urobili čo najviac fotiek srdca – témy nášho projektu. Nápad našich spolužiačok bol vážne originálny. Keď sme stáli v zápche na diaľnici, presviedčali ľudí v autách, aby im rukami ukázali znak srdca. Nebola to až taká ľahká úloha, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať.

V Heidelbergu, kde sme mali naplánovanú návštevu inštitútu EMBL (European Molecular Biology Laboratory), nás privítali malým pohostením, ktoré pozostávalo z tradičných nemeckých praclíkov a lahodných chlebíčkov. Po osviežení sme boli zavedení do očarujúcej budovy jedného z najznámejších európskych laboratórií v tvare DNA dvojzávitnice. EMBL je nezisková organizácia zameraná na výskum v oblasti molekulárnej biológie a genetiky. Počas online videokonferencie sme sa spojili s vedcom, ktorý sa venuje skúmaniu pôvodu strachu experimentmi na myšiach. Nás však iste najviac potešil moment, keď nám predstavili troch aktuálnych zamestnancov a jedným z nich bol rodák z Košíc – MVDr. Rastislav Horos, PhD. Potom, čo sme sa s ním porozprávali a odfotili, sme zamierili na strechu budovy a užívali sme si čerstvý nemecký vzduch a výhľad na hory. Po dvoch dňoch strávených v Belgicku to bol skutočne upokojujúci pohľad. Znova sme nasadli do autobusu a vyrazili.

Štrasburg, nachádzajúci sa na východe Francúzka, je sídlom významných európskych inštitúcií. Po príchode nás ale najprv čakala romantická prechádzka po brehoch rieky Rýn. Počasie nám vážne vyšlo, bol to krásny slnečný deň. Rada Európy, ktorú sme mali možnosť navštíviť, je medzinárodnou európskou organizáciou, ktorej cieľom je ochraňovať ľudské práva a upevňovať demokraciu. Do budovy sa však nedá dostať len tak, najprv nás čakala kontrola veľmi podobná tej na letisku. Miestnemu zamestnancovi sa nakoniec podarilo nám rukami – nohami vysvetliť, čo máme robiť, a tak išlo všetko kovové dole. Sprievodkyňa nám neskôr objasnila, že nejde o inštitúciu Európskej únie, ako sme si spočiatku mysleli. Radu Európy tvorí 47 štátov, založená bola v roku 1949 a je prvou medzinárodnou európskou inštitúciou. Dostali sme sa aj do veľkej haly, v ktorej sa o všetkom rozhoduje. Naša skupina bola zložená predovšetkým z budúcich vedcov, no napriek tomu si myslíme, že to bolo veľmi podnetné.

Neskôr sme boli pozvaní na obed v krásnej reštaurácii, ktorá bola súčasťou tej istej budovy. Rovnako ako výhľad na záhradu nás očarila aj mozaika, ktorou bola stena reštaurácie zdobená. Obed bol výborný, no tie porcie mohli byť väčšie.

V rámci celej cesty sme sa medzi mestami presúvali autobusom. V tom našom boli predovšetkým Belgičania, my a sem tam nejaký Francúz. Hodiny cestovania sme si krátili hrami ako „ting-ťong“ či čierne historky, iní sa pripravovali na maturitu alebo prijímačky a taktiež sme sa predbiehali v spievaní národných piesní. Túto súťaž sme my, Slováci, rozhodne vyhrali. Komunikovali sme zväčša v angličtine a až tu sme si skutočne uvedomili, aké dôležité je študovať cudzie jazyky. Šofér, alias DJ, bol skvelý, keď sme ako prví prišli do autobusu, urobil nám diskotéku.

Zo Štrasburgu sme sa vydali do Ženevy, ktorá bola poslednou zastávkou našej Odysei. Tam sme mali navštíviť CERN, celosvetovo uznávanú Európsku organizáciu pre jadrový výskum, ktorá je známa aj ako „Mekka vedy“. Dorazili sme okolo ôsmej hodiny večer, ubytovali sme sa v miestnom „Youth Hosteli“ a vyrazili sme na prechádzku očarujúcou nočnou Ženevou. Popri obdivovaní krásnych historických pamiatok sme stihli aj na vlas zmoknúť pod slávnym ženevským Jet d'Eau, umelým gejzírom skonštruovaným na jazere.

Skoro ráno sme už znova sedeli v autobuse. Cieľ cesty – CERN. Ten sa nachádza iba pár minút od mesta. S CERNOM sa neoddeliteľne spája LHC (Large Hadron Collider), obrovský urýchľovač častíc nachádzajúci sa 100 metrov pod zemou. Jeho obvod je približne 27 kilometrov, časť z neho leží pod Švajčiarskom, druhá pod Francúzskom. Myšlienkou vzniku tejto organizácie bolo, aby po vojne priniesla jadrová fyzika ľudstvu okrem utrpenia aj niečo dobré. CERNU sa krok po kroku darí odhaľovaním toho, ako vesmír funguje, pátrať po našom pôvode. Privítali nás v auditóriu, v ktorom sa stretávajú víťazi Nobelových cien. Po úvodnej prednáške, v ktorej nám pripomenuli aj to, že práve v CERNE vznikol internet, sme sa vybrali pozrieť priamo na projekty vybudované na LHC. Jedným z nich bol aj CMS (Compact Muon Solenoid). Konkrétne tento má priemer 15 metrov, je dlhý 21 metrov a váži asi 12 500 ton. Nachádza na francúzskej časti urýchľovača a medzi jeho úlohy patrí aj pátranie po nových rozmeroch, či po dosiaľ neobjavených časticiach, ktoré by mohli tvoriť temnú hmotu. Bolo neuveriteľné uvedomiť si, kde sa práve nachádzame. Bolo to jednoducho väčšie ako my a neopísateľné fascinujúce.

V ten večer si pre nás švédski študenti ešte pripravili „Treasure hunt“, hľadanie pokladu spojené so spoznávaním Ženevy. Cestu späť do hostela sme si skrátili plavbou cez Ženevské jazero na malej loďke. Bol to pre nás skvelý zážitok a aj napriek kolísaniu nikomu neprišlo zle. Ďalšie ráno sme sa opäť vybrali do CERNU, kde sme sa v auditóriu rozlúčili so všetkým študentmi a učiteľmi, narýchlo zbúchali ešte pár fotiek a na poslednú chvíľu si vymenili kontakty. Potom, čo nám na rozlúčku zatlieskali a poďakovali sa nám, sme sa stretli s ďalšími Slovákmi, ktorí však už neboli súčasťou projektu. Spolu sme absolvovali prednášky RNDr. Petra Chochuľu, PhD., odborníka na počítačovú a jadrovú fyziku. Prednášky o časticovej fyzike boli naozaj veľmi pútavé a zrozumiteľné. Pánovi Chochuľovi sme sa poďakovali a vybrali sme sa prebádať ďalšie zákutia CERNU. Stihli sme ešte navštíviť výstavu múzea Microcosm a jeden zo symbolov CERNU, Globe, 30 metrov vysokú guľu skonštruovanú z dreva.

Zamierili sme priamo na letisko. Nástenné hodiny Rolex nám pripomínali, že sme ešte stále vo Švajčiarsku. Akoby len o chvíľu na to sme sa už túlali známym letiskom v Budapešti. Urobili sme si krátku prehliadku mesta a autobusom sme sa vrátili až tam, kde sa to všetko pred týždňom začalo. Z areálu našej školy sa už každý vybral vlastnou cestou. Nechcelo sa nám veriť, že je koniec.

Za túto príležitosť sme nesmierne vďační. Vďaka Odyssei sme mali možnosť spoznať množstvo úžasných ľudí a hlbšie preniknúť do sveta vedy a výskumu. Bolo to pre nás veľmi inšpiratívne a veríme, že z toho budeme v budúcnosti čerpať. Projekt Comenius je skvelou príležitosťou a sme veľmi radi, že sme mohli byť jeho súčasťou.

 

Autori: Nicolas Alvarez, Zuzana Kaščáková

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?